Psychomotorika – „Dobrodružstvo pohybom“

 

„Vnímanie, cítenie, myslenie a pohyb tvoria neoddeliteľný celok“

(Prof. M.Horňáková)

1. Deti potrebujú pohyb, aby mohli myslieť...

Mnohé zahraničné zdroje zdôrazňujú, že programy intenzívnej fyzickej aktivity majú pozitívny vplyv na akademické výsledky vrátane zvýšenej koncentrácie, vylepšenie skóre testov z matematiky, čítania a písania, a zníženie rušivého správania (Joumal of School Health 1997). Výskum na Univerzity of Illinois  rovnako zaznamenal, že fyzická aktivita môže výrazne zlepšiť schopnosť študenta učiť sa. Pričom vo výskume boli využívané pohybové programy nezamerané na výkon, ale na prežívanie a radosť z pohybu.

2. Pohyb uvoľňuje nahromadené napätie a stres...

Deti s ADHD či s nerovnomerným vývinom sú často v strese a napätí, ktoré im bráni podávať optimálny výkon v škole. Podľa profesorky Horňákovej stres blokuje učenie a mobilizuje obranné reakcie, medzi ktoré patrí aj nevhodné správanie. Preto je psychomotorika cestou k uvoľneniu stresu – prispieva k duševnej rovnováhe jednotlivca. Vedci testovali účinky krátkodobého cvičenia na deti s ADHD a zistili, že pohyb zmenil ich mozgovú aktivitu smerom k sebadisciplíne t. j., že deti boli sústredenejšie a menej impulzívne (Pontifex et al 2013), pozri tu.

3. Psychomotorický a psychosociálny vývin prebieha paralelne....

Psychomotorické aktivity vytvárajú priestor na rozvoj osobnosti dieťaťa. Deti sa učia uplatňovať svoje práva, ale aj rešpektovať práva ostatných, čím sa vytvára priestor na rozvoj sociálnych a emocionálnych zručnosti cez skupinové pohybové hry. Štúdie ukazujú, že „trénovanie emócií“ môže pomôcť deťom všetkých vekových kategórii, pozri tu.

Preto preventívne a intervenčné programy sú zamerané na posilnenie a uvoľnenie:

  • na posilnenie sociálnej kompetencie cez pohyb,

  • na posilnenie motorickej koordinácie a pozornosti,

  • na uvoľnenie nahromadeného stresu a napätia.

Viac o programe Psychomotorika ako „Dobrodružstvo pohybom“

Pohybový program vytvára priestor na pohybové aktivity, ktoré začleňujú, nie vyčleňujú a zábavnou formou motivujú deti k pohybovej činnosti. Dôležitým aspektom programu je pohyb pre všetkých, keďže sa akceptujú výkonové rozdiely u jednotlivých detí. Kladie sa dôraz na sociálny aspekt pohybovej hry, aby sa posilnili sociálne zručnosti a emocionálna stabilita jednotlivca v skupine.

Obsah programu

Obsahom programu sú netradičné pohybové aktivity – psychomotorické hry a cvičenia, ktoré rozvíjajú hrubú a jemnú motoriku, posilňujú obratnosť a aktivizujú svaly, ktoré sú potrebné na koordináciu celého tela, stimulujú priestorovú orientáciu a rovnováhu. Cez rozmanitosť hravých a imaginárnych pohybových skúseností je ovplyvnená celá osobnosť človeka. Súčasne sú zasiahnuté rôzne problémové oblasti – fyzické, mentálne, aj sociálne. Súhlasím s profesorkou Horňákovou, že vnímanie, cítenie, myslenie a pohyb tvoria neoddeliteľný celok. 

Na čo sa kladiem dôraz:

Vzťahy, uzavretá skupina a pravidelná práca: budovanie vzťahov znamená spoznávať sa navzájom, budovať dôveru a vzájomný rešpekt. Psychomotorici vystupujú ako hrajúci sa partneri.

Priestor: priestor s presne definovanými hranicami – priestor postavený na pravidlách, rituáloch, čitateľnosti, štruktúre a bezpečí.

Pravidla a princípy: nejde primárne o výkon, ale o vnímanie a aktuálny prežitok z danej aktivity v určenom priestore. Po každej aktivite by mala prebehnúť aspoň základná spätná väzba a priestor na vyjadrenie účastníka.

Čas stretnutia predstavuje 60 minút: účastníkom je daná príležitosť nájsť samých seba a zažiť svoje telo experimentujúce s rôznymi materiálmi, ako aj s pomocou iných účastníkov. Na tieto aktivity musí byť zabezpečený dostatok času.

Teoretické východiska psychomotoriky:

V zásade môžeme psychomotoriku v európskom kontexte rozdeliť na dve základne vetvy: lekársku (psychoterapeutickú) a pedagogickú. Pedagogický koncept psychomotoriky využívam v rámci svojich odborných kompetencií na prípravu a realizáciu preventívnych a intervenčných programov pre deti predškolského a mladšieho školského veku ako prevenciu výchovných problémov, zlepšenie sociálnych vzťahov a na zachytenie rizikových detí. O teoretických východiskách psychomotoriky, ako o výchove pohybom pozri tu.

Česka asociácia športu pre všetkých (CASPV) na svojej stránke uvádza metodickú činnosť subkomisie pre psychomotriku v ČR z ktorej vychádzam aj ja, pozri tu

Psychomotrika zasahuje tieto kompetenčné oblasti:
  1. oblasť osobná (selfkoncept) – obraz vlastného „JA“ – psychické hľadisko. Aktivity sprostredkovávajú skúsenosť so sebapoznaním a učia sebareflexií, tým, že sa vytvorí priestor na sebarealizáciu a sebadôveru (na úspech, na prijatie…).
  2. oblasť materiálna (vnímanie životného priestoru, experimentovanie s materiálom) – Cez aktivity môžeme poznávať materiál a experimentovať s ním v priestore, čo napomáha k zlepšeniu pohyblivosti, koordinácie a priestorovej orientácie.
  3. oblasť spoločenská (sociálno-emocionálne zručnosti) – Aktivity vytvárajú priestor na vzájomné vzťahy a komunikáciu v skupine, kde sa využíva neverbálna a verbálna komunikačná zložka. Vystupuje do popredia potreba kooperácie a empatie.
Zhrnutie realizátorom:

V mojich programoch nejde len o radosť z pohybu, hlavný dôraz kladiem na sociálno-emocionálne zručnosti, aby deti boli schopné pochopiť a poznať sami seba, našli pozitívny vzťah k sebe a k svojmu okoliu a dokázali nadviazať vzťahy s rovesníkmi. Tak, ako to uvádza Adamírová (2003), že cieľom psychomotorických cvičení je získať pohybom čo najviac skúseností o sebe z hľadiska fyziologického, kognitívneho a emocionálneho. Programy majú premyslený postup,  sú naplánovane tak, aby boli primerané veku danej skupiny. Je vytvorený priestor na rozvoj tvorivosti a samostatné riešenie úloh. Na záver sa realizuje reflexná činnosť, ktorá napriek dôležitosti nie je v pedagogickej praxi využívaná. Nejde o otázku ako sa im to páčilo, kde pedagóg dostáva jednoznačnú odpoveď áno/nie. Dôležité je prejsť si s deťmi jednotlivé činnosti, zhodnotiť ich, ako sa v nich cítili, čo sa naučili, zažili atď. Dvořáková (2002) v publikácii Pohybom a hrou rozvíjame osobnosť dieťaťa zdôrazňuje, že verbalizácia podporuje učenie a zapamätanie si získaných poznatkov, rovnako i prináležitosť k skupine. Veľmi má potešilo, keď som na internete našla článok hokejového trénera detí Zdeněka Nováka, kde uvádza ako využíva psychomotoriku vo vrcholovom športe, pozri tu.

Motopedagogika v susednom Rakúsku

Motopedagogika (Psychomotorika) je koncept vzdelávania, ktorý sa zaoberá dôležitosťou pohybu pre rozvoj dieťaťa. Prostredníctvom fyzickej – senzorickej skúsenosti deti hravo rozširujú svoje motorické, kognitívne a sociálne zručnosti. Prežívajú svoje silné stránky a obmedzenia, čím sa buduje základ pre zdravé sebavedomie, pozri tu.

Seminár: Psychomotorika v školskej praxi:

V roku 2017 som sa zúčastnila medzinárodnej konferencie Európskeho fóra psychomotoriky na pôde Masarykovej Univerzity, kde som sa zoznámila s tímom zo susedného Rakúska. Následne sme začali uvažovať o možnej spolupráci, ktorá na seba nedala dlho čakať. Spoločný termín sme našli 17.03.2018 a zrealizovali vzdelávací seminár na tému: Psychomtoirka a jej využitie v školskej praxi. Seminár viedla trénerka v motopedagogik Thesi Zak.

Cieľom seminára bolo sprostredkovať skúsenosti zo susedného Rakúska a tým prispieť novým pohľadom na využitie pohybu v edukácii. Seminár bol určený pedagogickým a odborným zamestnancom, rodičom detí s ADHD, PAS a širokej verejnosti. Účastníci získali teoretické a praktické skúsenosti s konceptom psychomotoriky, ktorý sa realizuje v Rakúsku na školách.

Realizované programy

V školskom roku 2020/2021 bol otvorený program Psychomotrika – „Dobrodružstvo pohybom.“ Z dôvodu  pandemických opatrení pre COVID-19 sa program nerealizuje v telocvični na Svoradovej ulici v centre mesta ako bolo plánované, avšak aktivity boli presunuté do prírody. Vytvorili sa 6-členné skupiny s negatívnymi testami, ktoré psychomotirku zažijú vo voľnom priestranstve v prírode, na ihrisku, v parku podľa dohody. Tento program je realizovaný za podpory Grantového programu pre rozvoj športu a vzdelávania v Bratislave: Podprogram 1 zameraný na podporu pohybových aktivít a neformálneho vzdelávania v oblasti práce s deťmi a mládeže.

V školskom roku 2019/2020 bol realizovaný ďalší ročník programu: Psychomotoriky-“ Dobrodružstvo pohybom“, v rámci občianskeho združenia Malá – Veľká – Škola o. z. pre deti mladšieho školského veku počas celého školského roku pre 1-3 ročník.

V školskom roku 2018/2019 prebehol program: Psychomotorické cvičenia pre rozvoj motorickej koordinácie a pozornosti. Celý program bol zložený z troch modulov. Začali sme 2.10 2018 a skončili sme 25.6.2019. Cieľovou skupinou boli deti mladšieho školského veku od 1-3 ročníka ZŠ.

V školskou roku 2017/2018 bol realizovaný program: Psychomotorická pre deti predškolského veku. Stretnutia prebiehali v priestoroch občianske združenie Veľká.- Malá. Škola o. z., ktoré podporuje vzdelávanie deti.